TEL: 041/ 430 27 23
MAIL: starosta@staskov.sk

Vyberte váš jazyk

6V roku 1974 začala svoju činnosť Folklórna skupina pod vedením Márie Kaličiakovej. Najskôr spievali na rôznych kultúrnych podujatiach v obci. V roku 1976 nacvičili prvé pásmo „Vyháňanie kráv na Juriho“. Na folklórnych slávnostiach v Ochodnici získali 1 miesto. Vo Východnej s ním zožali veľký úspech.

Prvými členkami FS boli:

Vedúca: Mária Kaličáková, Anna Hurinová, Marta Vahančíková, Rozália Hrušková, Anna Mravcová, Mária Smolková, Eva Lipková, Mária Kováčiková, Anna Kajánková, Anna Kožáková, Terézia Gulčíková.

Skupina pracovala pod MKS obce Staškov. Ako roky ubiehali, tak aj skupina sa menila a vyvíjala. Pribudlo viac členov - muži, mládež, harmonikár.

Mária Kaličáková, Anna Hurinová (nežije), Ladislav Maslík (nežije), Marta Vahančíková, Jarka Hrtusová.

Za roky svojho účinkovania nacvičila FS Staškovanka 18 pásiem:

  • Vyháňanie kráv na "Juriho"
  • Predveľkonočné zdobenie
  • Vyžínanie tráv
  • Súkanie porvesiel
  • Predsvätojánsky večer
  • Pochovanie basy
  • Od Lucie do Vilije
  • Betlehemci „Traja králi“
  • Štedrovečerný deň
  • Odpoledne na humne
  • Posedenie u kmotry
  • Regrúti
  • Krstiny
  • Vítanie puladeka pána (svadba)
  • Čepenie
  • Odchod drotárov do sveta
  • Drápanie peria
  • Kosenie a sušenie sena

Účasť na podujatiach:

Ochodnica, Východná, Detva, Beskydské slávnosti - Turzovka, Vrchárska pieseň - Bytča, Vychylovka - skanzen, každoročné oslavy SNP Makov

Nahrávanie gramoplatne „Kysuce“ Čsk. rozhlas - Banská Bystrica.
 
Nahrávanie Klenotnica ľud. piesní v rozhlase.
 
Drotárskym chodníčkom – 1986 – vystúpenie v televízii.

Celoslovenská súťaž FS v Žiline v roku 1985 – pásmo “Štedrovečerný deň“.

Krajská súťaž FS – Zvolen.

Krajská súťaž FS Dolný Kubín.

2006 – 1. miesto v kategórii ženský spev na okresnej, krajskej súťaži a a postup na celoslovenské kolo.

2009 - FS Staškovanka vydala CD s názvom „Z jednej strany Staškova“, kde naspievali trávnice ľúbostné i veselé piesne.

Harmonikári FS: František Belko (nežije), Ladislav Maslík (nežije), Štefan Belko.

Súbor vystúpil aj v slovenskej televízii v roku 1998. Odzneli vianočné piesne v programe „Konto nádeje“, kde finančne prispeli na pomoc trpiacim deťom. V duchu Vianoc nahrali v minulom roku CD “ Kysucké Vianoce“, ktoré pokrstila skupina z Rakovej „Bakuľa“.

Toho času vo folklórnej skupine pracuje 24 členov pod vedením Jarky Hrtúsovej a Marty Vahančíkovej. Každoročne sú favoritmi pri zahájeni futbalového turnaja o pohár Jozefa Kronera .
V júni 2007 Staškovanka vyhrala celoslovenskú súťaž v kategórii speváckych skupínv Košiciach.

Súbor väčšinou účinkuje v obci pri slávnostných príležitostiach. Pritom nezabúda aj na občanov Staškova, umiestnených v domovoch sociálnych služieb. Každoročne im pred Vianocami spríjemnia čas Vianočnými koledami.

Informácie o ľudových zvykoch a piesňach získava FS od starších ľudí a pamätníkov. Námety do pásiem nachádzajú vo zvykoch a obyčajach Staškova.

S účinkovaním v súbore je spojené veľa obety, starostí a voľného času všetkých členov, ale keď sa nám podarí nacvičiť pásmo, všetci máme z toho veľkú radosť. (slová bývalej vedúcej FS Jarky Hrtúsovej)
 

Od roku 2017 FS Staškovanku vedie nová vedúca, dlhoročná členka Martina Paleníková. S pribúdajúcimi rokmi sa súbor mení, bohužiaľ  niektorí členovia nás už opustili. No súbor sa podľa možností naďalej rozvíja, pribudli nám noví členovia, skvelé mladé heligonkárky Silvia Špeková, Anna Letová a Tomáš Pakoš. V súčasnosti v súboru účinkuje 16 členov.

 Členovia FS Staškovanka sú stále schopní a ochotní šíriť krásu staškovského folklóru. Veľkým želaním však je, aby túto folklórnu skupinu posilnili mladí ľudia, ktorí by naďalej splnili a šírili odkaz našich starých otcov a materí, ktorí tu zanechali nádherné piesne, tance, harmonikárske umenie.

V roku 2024 si pripomenieme 50-te výročie založenia našej folklórnej skupiny Staškovanka. Pri príležitosti tohto vzácneho výročia sa chcem ako vedúca FS Staškovanka poďakovať všetkým jej členom, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o úspech našej skupiny o reprezentáciu obce, regiónu, kraja ba i Slovenska. Ďakujem im za obetovaný voľný čas, nadšenie, nápaditosť pri vytváraní nových pásiem, programov, za dochvíľnosť na skúšky, za vzájomne porozumenie a spoluprácu. Nie jednému milovníkovi folklóru pri našom vystúpení zaihrajú všetky žilky a vie, že členovia FS pri každom svojom vystúpení vkladajú do tohto umenia celé svoje srdce, nielen pre potešenie, ale i pre radosť  všetkým ľuďom. Vo svojich folklórnych programoch približujeme iným už takmer zabudnuté zvyky a ľudové tradície z našej obce, ktoré odovzdávame našej mladej generácií. Máme obrovskú radosť z rôznych vystúpení a reprezentácie mimo našej obce.

FS1
 
FS2
FS na vystúpení vo Vychylovke
 
 
FS3
Poďakovanie za úrodu
 

 

Odev

Mužský kroj sa skladal z plátenej košele, hrubších tlačených nohavíc a súkenných bielych nohavíc. Na nohách nosili krpce s onucami. Košele boli na širokým rukávom, bez límca, pri krku stiahnuté mašličkou. V zime si obliekali hnedé súkenne hune. Nosil sa aj dlhý kožuch, neskoršie kabáty z čierneho súkna. Obúvali si súkenné papuče. Na hlavách nosili klobúky, ktoré kupovali v Čadci alebo v Žiline.

Ženský kroj sa skadal zo sukne (fortuch), ktorá bola vzadu drobno skladaná v hustých záhyboch (turčiansky tlak), (tmavý tlak). Zápona čiže zástera bola z čierneho glotu. Ešte predtým používali domáce plátno, na sviatok biele a v pracovný deň farbené na tmavo. Pod sukňou bol „rubač“ z hrubého plátna a stonoch – úzky tesný pás jemnejšieho plátna, ktorý pokrýval hrudník a stiahol prsia. Bol bez ramienok, len úzka šnúrka spájala cez krížom ramená. Na tom nosili rukávce z bieleho plátna s naberanými rukávmi s krátkym predkom tiež drobno naberaným a pri krku stiahnutým úzkou mašličkou vpredu. Na rukávce obliekali lajbík - bol to zamatový alebo brokátový kabátik bez rukávcov. Lajbík nosili len vo sviatočne dni. Cez pracovné dni nosili jupky (blúzky) ušité natesno v bokoch. (barcket). Vydaté ženy nosili vlasy stočené v tyle na uzol. Okolo kovového polkruhu otočeného kudelou omotali si vlasy (vrkoč) a pripevnili sponkou (hornodľa), dali si na vlasy čepec, ktorý mal ušité dve stužky, (čipka), ktoré sa otočili kolo hlavy a navrch zaviazali šatku. Šatku uviazali pod krkom alebo za krk. Šatky boli ľanovky alebo riedučké zo šifónu (hmličky), aby im bolo vidieť čepice - (menšie a väčšie). V lete a vo sviatočné dni obúvali krpce, papuče, onuce a neskôr topánky. V zime nosili krátke kabáty, vlniaky, kožuchy. Mladé dievčatá nosili vo vlasoch široké stuhy a na krku počerky (koralky) navlečenév dvoch - troch radoch, tesno pripnuté ku krku a vzadu zviazané farebnou stuhou. Stuhy boli väčšinou ružové, modré alebo červené

Detský kroj – deti nosili od narodenia do piatich rokov len jednu dlhú plátenú košeľu. Väčšinou chodili bosé. Väčšie dievčatá mali už sukne a rukávce. Sukňa bola šatová, bez rukávov a ušitá vcelku. Na sviatok nosili krpce a onuce. Kasane (barchet latka). Chlapci nosili biele plátené nohavice (gate), bielu košeľu, krpce, onuce.

Odev nevesty – sukňa, zástera – biela, rukávce – biele, ľajbik - ružový alebo modrý. Cez chrbát a plecia mala prehodenú loktošu (biele prestieradlo) a na hlave veniec (parta). V tyle bolo farebné koliečko urobené zo stuhy a na ňom veľká široká stuha. Na krku počerky (koralky) a na konci vrkoča mašľa zo stuhy. Krpce alebo čierne topánky na zapínanie.
Veniec bol urobený z umelých povoskovaných kvetov a koráliek - ten si väčšinou dievčatá požičiavali jedna druhej.

Mladoženích bol oblečený ako ostatní mládenci, len mal na klobúku „kystku“ (neskôr pripínali na kabát kystky). Ženích mal vždy väčšiu.

Ľudia sa prevažne obliekali, kto ako si mohol dovoliť. Bohatší mali vždy krajšie a zdobenejšie, tí chudobnejší skromnejšie. Sviatočné oblečenie sa vždy veľmi šanovalo. Aj z toho dôvodu sa niečo zachovalo aj do súčasnosti.