TEL: 041/ 430 27 23
MAIL: starosta@staskov.sk

Vyberte váš jazyk

Kysuce boli od pradávna osídlené slovanským obyvateľstvom. Dejiny tohto kraja sú od 13. - 14. storočia poznačené spormi o hranice so Sliezskom a Tešínskom. V 15. storočí dochádza k nárastu obyvateľstva, tzv. valašským osídľovaním. Staškov bol osídlený tzv. kopaničiarskou kolonizáciou, ktorá začala na začiatku 17. storočia.

Historicky hodnoverne je existencia Staškova prvý raz písomne doložená v roku 1614. V rámci tzv. kopaničiarskeho osídlenia sa obyvatelia osád usádzali na cholvarkoch, kde chovali najmä hovädzí dobytok a hospodárili na roliach, ktoré zemepán rozdelil medzi gazdov na tzv. zárubky alebo role. Osadníci mu za to odovzdávali dávky a robotovali na jeho pozemkoch. S rastom obyvateľstva vznikla potreba zapísať ich počet i povinnosti. Preto zemepáni dávali spísať urbár.

Zaujímavým a výrečným dokladom o starom Staškove je urbár hradného panstva Strečno z roku 1662, do ktorého Staškov spoločne s ďalšími kysuckými obcami patril. Zemepán si zvyčajne dal spísať urbár, keď prišiel k novým majetkom, aby mal prehľad o povinnostiach poddaných. Obec Staškov sa neskôr dostala do vlastníctva hradného panstva Budatín, ktorý patril Pavlovi Esterházymu. Ten si dal v roku 1712 - teda po 50-tich rokoch - spísať nový urbár. Z neho vyplýva, že Staškov sa za za 50 rokov rozrástol a počet obyvateľov sa zvýšil trojnásobne - na 101 obyvateľov. Dôležitým písomným svedectvom o Staškove 18. storočia je tzv. urbárska regulácia Márie Terézie z roku 1770, ktorá znamenala úpravu poddanských pomerov vo feudálnych osadách.

Z obecnej kroniky sa dozvedáme, že už v roku 1796 bol postavený v Staškove drevený kostol a fara bez veže. V roku 1844 drevenú faru zbúrali a v roku 1876 postavili terajší kostol a starú faru. V osade Jelitov v roku 1888 dal Šimon Kyšmal zo Staškova z vďaky postaviť drevenú kaplnku, ktorá sa stala pútnickym miestom.

Do roku 1802 nebola v obci žiadna škola. Deti dovtedy vyučoval gazda, ktorý vedel čítať a písať. V roku 1802 Staškovania postavili drevenú školu za farou. V roku 1872 bola v obci postavená murovaná školská budova s dvomi učebňami a bytom pre učiteľa.

V roku 1895 bol v Staškove zriadený notársky úrad (aj pre obce Olešná a Podvysoká).

V roku 1913 sa začalo s výstavbou železnice z Čadce do Makova, ktorá viedla aj cez Staškov. Prvá jazda vlakom po novej železnici sa konala 8. júla 1914.



Založenie obce Staškov

Založenie obce kronikár opisuje takýmto spôsobom: ,,A tak mal prísť do terajšieho staškovského chotára istý ,,Stašek“, rodom Poliak, s čeľaďou svojou a založil prvú osadu. Za ním prišli Matlák, Kozub, Kotas, Vyhniar, atď., ktorí zakladali nové pľace (osady), pomenované podľa svojho zakladateľa. Tak vznikli: po Matlákovi Matlacký pľac, po Kozubovi Kozubský pľac a pod. Z týchto viac pľacov vznikla obec pomenovaná prvým zakladateľom – Staškov. Toto podanie môže pôsobiť hodnoverne, ale osídľovanie a zakladanie nových obci nebolo v praxi až také jednoduché. V tom čase existovalo poddanstvo a nevoľníctvo, to znamená, že poddaní sa nemohli voľne sťahovať bez patričného povolenie zemepán. Založenie obce bolo privilégium panstva – zemepána. Pri osídľovaní územia na kopaničiarskom práve – tak bol osídlený aj Staškov – poveroval zemepán jednotlivcov – šoltýsov – lokátorov, aby sústredil valašských gazdov na určené miesto vhodné na usadenie, kde prichádzali aj s rodinou. Oni sa starali o podriadenosť príslušnému zemepánovi a zabezpečovali plnenie predpísaných povinností. Vymedzený chotár sa rozdelil osadníkom na presné diely, ktoré sa nazývali zárubkami alebo raľami (roľami).

Podľa neskoršieho urbáru Budatínskeho panstva z roku 1712 mal staškovský chotár šestnásť zárubkov ( rolí). Osadníci boli zozačiatku oslobodení od platenia feudálnych dávok a táto lehota oslobodenia bola stanovená zemepánom od šesť do dvadsať rokov podľa podmienok oblasti, v ktorom žili. Po tejto lehote už boli osadníci povinní platiť za pridelený pozemok stanovené peňažné a najmä naturálne poplatky. Podobný proces prebehol aj v Staškove. Osadníci pravdepodobne neprišli všetci spoločne, ale postupne. Kedy však prišli prví a kedy bola obec založená, to s istotou nevieme povedať, pretože sa nám nezachoval zakladajúca listina. S istotou však vieme, že to bolo začiatkom 17. storočia, keďže podľa písomných pamiatok, ktoré sa zachovali, sa prvýkrát Staškov spomína 10. septembra 1620 v dokumente, ktorým sa čadčianska farnosť osamostatňuje od farnosti Kysucké Nové Mesto. Historicky hodnoverne je existencia obce doložená z roku 1640 pri sporoch medzi panstvami Budatín a Strečno, kde sa spomínajú osady Čadca, Raková, Staškov, Svrčinovec a Horelica.

pdfHistória Obce Staškov - významné dátumy


Kronika

Táto kronika obce Staškova obsahuje 600 strán, t.j. šesťsto strán. V Staškove dňa 15.marca 1952. Kronika obce Staškova sa založila v apríli 1952 za predsedu Miestneho národného výboru Michala Sekerku zamestnaním vedúci dielne družstevnej krajčírskej v Staškove. Bol zvolený za predsedu Miesteho národného výboru roku 1952. Úradovňa MNV je v dome číslo 25. Zamestnanci MNV: Pavel Dodulík - tajomník, Juraj Turiak - účtovník, František Matlák - vedúci administrátor, Elena Šinálová – matrikárka, Kaličiak Š a Jozef Letko – boženíci – obecní doručovatelia.

Poverená písaním obecnej kroniky od jej založenia od roku 1952 bola Mária Galvánková, učiteľka Národnej školy v Staškove - ústredí. Spolupracovníkom bol Ignác Galvánek, riaditeľ Neúplnej strednej školy v Staškove - ústredí.
Životopis kronikára: Mária Galvánková rodená Zwyrtková narodila sa 12. marca 1919 v Oščadnici, okres Čadca. Otec bol hájnym, matka zamestnaná v domácnosti, 4 deti.
Študovala na gymnáziu v Žiline a na učiteľskom ústave v Štubnianskych Tepiciach.


pdfPOZRI CELÚ KRONIKU1.04 MB

 

Ceny Obce Staškov a Ceny starostu Obce Staškov

 

Dňa 14.12.2005 bola „CENA OBCE STAŠKOV“ udelená:

Emília Gajdošíková za humanitárnu pomoc

Mgr. Oľga Pohanková  za oblasť kultúry

Rastislav Michalík za oblasť športu

Milan Pupík za rozvoj obce

 

Dňa 16.11.2006 bola „CENA OBCE STAŠKOV“ udelená:

Vlasta Gajdošíková za humanitárnu pomoc

Mgr. Jozefína Poláčiková za oblasť kultúry

Michal Gottwald za oblasť športu

 

Za rok 2013 bola CENA OBCE STAŠKOV udelená:

MUDr. Prěmysl Pech za oblasť zdravotníctva

Jarmila Hrtusová za oblasť kultúry

Marta Vahančíková za oblasť kultúry

Jozef Kubalák za oblasť športu

Jaroslav Machovčák za rozvoj obce

Pavol Ďurkáč za rozvoj obce

Listina čestného občianstva pri príležitosti 44. ročníka „Kronerovho pohára“ dňa 11.07.2015 bola odovzdaná:

Zuzane Kronerovej

Jánovi Kronerovi

 

V roku 2022 bola CENA OBCE STAŠKOV  udelená:

Jane Šimanicovej za vzornú reprezentáciu obce v oblasti športu

V roku 2023 bola Cena obce udelená:

Ján Janošec za rozvoj obce

RNDr. Edita Sabelová za oblasť športu

Mgr. Eva Latková za oblasť športu

Ing. Vladimír Gajdošík za oblasť kultúry

Ján Dodek za rozvoj obce

Ján Jurga za oblasť športu

 

CENA STAROSTU OBCE STAŠKOV v roku 2023 udelená:

Mgr. Dalibor Machovčák  za mimoriadnu odhodlanosť a príkladné plnenie úloh pri záchrane ľudských životov pri ničivom zemetrasení v Turecku v roku 2023

Ľudmila Kvašňovská ml. za vzornú reprezentáciu obce Staškov na celosvetovej súťaži mladých vedcov ISEF v USA v Dallase


Popis a poloha obce

Obec Staškov, ktorá má svoje meno po svojom zakladateľovi menom ,,Stašek“, leží juhozápadným smerom od Čadce vo vzdialenosti 8 km, v údolí rieky Kysuce po oboch stranách.

Staškovský chotár ma tvar približne obdĺžnikový, ktorého dlhšia strana ide smerom severozápadným. Väčšia čiastka chotára leží na ľavom brehu Kysuce siahajúc až na hranicu moravsko-sliezsku. Dĺžka chotára (vzdušná čiara) je asi 11 km, šírka 25 - 3 km. Hranicu pri chotári rakovskom a olešňanskom tvoria doliny idú približne smerom kolmým k rieke Kysuci. Severnú a južnú stranu hranice tvoria väčšinou hrebene a vrcholky kopcov.
Nadmorská výška je 450 m - t. j. údolie Kysuce. Na juh územie stúpa, dosahujúc kopcom Grúň 595 m, Kyčerou 648 m, vrchom Podvysokou na južnej hranici 794 m.

Obec patrí do okresu Čadca, kraja Žilina. Najbližšie mesto je Čadca. Okolité obce sú: Zákopčie, Raková, Podvysoká. Železnica jednokoľajka ide z Čadce stále proti toku Kysuce do konečnej stanice Makov. Vedľa železnice ide štátna cesta cez celú obec asfaltová. Cesta pokračuje z konečnej železničnej stanice Makov na Moravu. Obec Staškov má železničné spojenie so susednými obcami Raková a Podvysoká. Do Zákopčia musí sa ísť cez Rakovú alebo vrchmi cez osadu u Letov. Autobusovej doprave niet.

 

Zverejňovanie

  • Voľby prezidenta SR 2024

    volby prezidenta2

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky dňa 9. 1. 2024, rozhodnutím č. 1/2024 Z. z., vyhlásil voľby prezidenta Slovenskej republiky.