pozadie staskov jar 2017

Dnes je meniny má

História

Kysuce boli od pradávna osídlené slovanským obyvateľstvom. Dejiny tohto kraja sú od 13. - 14. storočia poznačené spormi o hranice so Sliezskom a Tešínskom. V 15. storočí dochádza k nárastu obyvateľstva, tzv. valašským osídľovaním. Staškov bol osídlený tzv. kopaničiarskou kolonizáciou, ktorá začala na začiatku 17. storočia.

Historicky hodnoverne je existencia Staškova prvý raz písomne doložená v roku 1614. V rámci tzv. kopaničiarskeho osídlenia sa obyvatelia osád usádzali na cholvarkoch, kde chovali najmä hovädzí dobytok a hospodárili na roliach, ktoré zemepán rozdelil medzi gazdov na tzv. zárubky alebo role. Osadníci mu za to odovzdávali dávky a robotovali na jeho pozemkoch. S rastom obyvateľstva vznikla potreba zapísať ich počet i povinnosti. Preto zemepáni dávali spísať urbár.

Zaujímavým a výrečným dokladom o starom Staškove je urbár hradného panstva Strečno z roku 1662, do ktorého Staškov spoločne s ďalšími kysuckými obcami patril. Zemepán si zvyčajne dal spísať urbár, keď prišiel k novým majetkom, aby mal prehľad o povinnostiach poddaných. Obec Staškov sa neskôr dostala do vlastníctva hradného panstva Budatín, ktorý patril Pavlovi Esterházymu. Ten si dal v roku 1712 - teda po 50-tich rokoch - spísať nový urbár. Z neho vyplýva, že Staškov sa za za 50 rokov rozrástol a počet obyvateľov sa zvýšil trojnásobne - na 101 obyvateľov. Dôležitým písomným svedectvom o Staškove 18. storočia je tzv. urbárska regulácia Márie Terézie z roku 1770, ktorá znamenala úpravu poddanských pomerov vo feudálnych osadách.

Z obecnej kroniky sa dozvedáme, že už v roku 1796 bol postavený v Staškove drevený kostol a fara bez veže. V roku 1844 drevenú faru zbúrali a v roku 1876 postavili terajší kostol a starú faru. V osade Jelitov v roku 1888 dal Šimon Kyšmal zo Staškova z vďaky postaviť drevenú kaplnku, ktorá sa stala pútnickym miestom.

Do roku 1802 nebola v obci žiadna škola. Deti dovtedy vyučoval gazda, ktorý vedel čítať a písať. V roku 1802 Staškovania postavili drevenú školu za farou. V roku 1872 bola v obci postavená murovaná školská budova s dvomi učebňami a bytom pre učiteľa.

V roku 1895 bol v Staškove zriadený notársky úrad (aj pre obce Olešná a Podvysoká).

V roku 1913 sa začalo s výstavbou železnice z Čadce do Makova, ktorá viedla aj cez Staškov. Prvá jazda vlakom po novej železnici sa konala 8. júla 1914.

1640 - prvá zmienka o Staškove v rámci sporov medzi budatínskym a strečnianskym panstvom, Staškov bol jednou z najsevernejších osád strečnianskeho panstva
1658 - urbár budatínskeho panstva (Szunyoghovci) uvádza v Staškove 6 valašských rodín, prvý richtár - Vyhniar
1662 - v urbári strečnianskeho panstva je v Staškove uvádzaných 33 mužských mien, počet žien a detí sa neuvádza

18. storočie - v začiatku storočia má obec prvú obecnú pečať
1703 - dedina sa postavila proti prenikaniu sliezskych valachov
1712 - 24 sedliackych hospodárstiev, 27 podželiarov, Staškov patrí znova budatínskemu panstvu (Esterházyovci) a v urbári sa uvádza 101 mužských mien
1713 - popravený Juro Jánošík, v súvislosti s jeho procesom sa spomínajú mená staškovanov Vrábľa a Turiaka – Huncagu, ktorí patrili k jeho družine
1749 - ustanovená farnosť v Zákopčí s filiálkou Staškov a Podvysoká
1770 - urbárska regulácia Márie Terézie – Staškov má 108 želiarskych, 13 podželiarskych usadlostí, Staškov spolu s Rakovou, Zákopčím a Svrčinovcom obrábajú panský majer na Zákopčí, obec má tri gazdovské mlyny
1796 - postavený drevený kostol bez veže a fara, zriadený farský úrad
1802 - do tohto roku nemal Staškov školu a deti dovtedy vždy vyučoval gazda, ktorý vedel čítať a písať, postavená obecná drevená škola za farou s vyučovacím jazykom slovenským
1850 - 1666 obyvateľov
1872 - postavená murovaná obecná škola s dvoma triedami a bytom pre učiteľa
1884 - drevená fara zbúraná
1876 - postavený nový kostol a fara, autorom malieb v kostole bol akademický maliar Jozef Škorvánek z Bytče
1880 - v Staškove - Polgrúni sa vyučovalo už i pred týmto rokom v prenajatej budove
1880 - 1912 - Staškov - Polgrúň , vyučovanie sa vykonávalo v prenajatej budove a učiteľom bol miestny gazda Ján Balala– Bibík, ktorý začal vyučovať ako 12 ročný
1888 - v osade Jelitov je postavená kaplnka, ktorá sa stala pútnickým miestom
1895 - zriadený notársky úrad pre Staškov, Olešnú a Podvysokú
1896 - financovanie školy prevzal štát a škola sa stáva štátnou
1912 - v Staškove - Polgrúni zriadená cirkevná škola, v Staškove stavba notárskeho úradu
1913 - stavba železnice Čadca - Makov
1915 - postavená drevená školská budova v Staškove - Polgrúni
1916 - 1920 - zbúraná stará škola a postavená nová, 8.VI.1917 - prvý vlak prechádza Staškovom
1919 - Staškov má 306 domov a 1398 obyvateľov, 1.II.1921 - zriadená policajná stanica
1921 - Staškov má 306 domov a 1504 obyvateľov
1924 - založený dobrovoľný hasičský zbor, 20.III.1924 - v Staškove sa narodil herec Jozef Króner
1926 - založený spolok Československéko červeného kríža pre Staškov, Olešnú a Podvysokú
1930 - Staškov má 336 domov a 1641 obyvateľov
1934 - v Staškove je 5 krčiem , 3 predajne tabaku, 2 obchody s miešaným tovarom, 4 kramárstvá, družstvo Budúcnosť, 2 kováčstva a 2 podkováčstvá
1940 - Staškov má 387 domov a 2007 obyvateľov

29.VIII.1944 - v okolí obce prestrelky medzi partizánmi a nemeckým vojskom
30.VIII.1944 - obec obsadená Nemcami, kopanie zákopov miestnym obyvateľstvom
9.IX.1944 - bombardovanie okolia Podvysokej
2.V.1945 - oslobodenie Staškova sovietskou armádou
1950 - obec má 403 domov a 2143 obyvateľov
1953 - do užívania odovzdaný kultúrny dom
1955 - obec má 428 domov a 2420 obyvateľov
1958 - v obci založené JRD so 180 členmi, obec má 4 obchody, 3 pohostinstvá, 1 predajne mäsa, 1 krajčírstvo, 1 kováčstvo, 1 stolárstvo
1961 - otvorená nová budova ZD
1967 - na nižnom konci obce bol daný do užívania osvetový dom
1969 - spustená prevádzka Tesla Nižná nad Oravou
1970 - obec má 2551 obyvateľov
1972 - prvý ročník futbalového turnaja Jozefa Kronera
1976 - do užívania odovzdaný nový spoločenský dom za účasti Jozefa Kronera
1981 - skolaudovaná stavba materskej školy na nižnom konci
1985 - do užívania odovzdaná obchodná jednotka na nižnom konci, dobudovaný lyžiarsky vlek
1986 - Jozef Kroner sa stáva čestným občanom obce
1987 - do užívania odovzdaná telocvičňa pri ZDŠ, po prietrži mračien veľká povodeň
1988 - do užívania odovzdaný dom smútku
1990 - dokončené ihrisko pri ZDŠ
1991 - obec má 2561 obyvateľov, 728 domov

Založenie obce Staškov
Založenie obce kronikár opisuje takýmto spôsobom: ,,A tak mal prísť do terajšieho staškovského chotára istý ,,Stašek“, rodom Poliak, s čeľaďou svojou a založil prvú osadu. Za ním prišli Matlák, Kozub, Kotas, Vyhniar, atď., ktorí zakladali nové pľace (osady), pomenované podľa svojho zakladateľa. Tak vznikli: po Matlákovi Matlacký pľac, po Kozubovi Kozubský pľac a pod. Z týchto viac pľacov vznikla obec pomenovaná prvým zakladateľom – Staškov. Toto podanie môže pôsobiť hodnoverne, ale osídľovanie a zakladanie nových obci nebolo v praxi až také jednoduché. V tom čase existovalo poddanstvo a nevoľníctvo, to znamená, že poddaní sa nemohli voľne sťahovať bez patričného povolenie zemepán. Založenie obce bolo privilégium panstva – zemepána. Pri osídľovaní územia na kopaničiarskom práve – tak bol osídlený aj Staškov – poveroval zemepán jednotlivcov – šoltýsov – lokátorov, aby sústredil valašských gazdov na určené miesto vhodné na usadenie, kde prichádzali aj s rodinou. Oni sa starali o podriadenosť príslušnému zemepánovi a zabezpečovali plnenie predpísaných povinností. Vymedzený chotár sa rozdelil osadníkom na presné diely, ktoré sa nazývali zárubkami alebo raľami (roľami). Podľa neskoršieho urbáru Budatínskeho panstva z roku 1712 mal staškovský chotár šestnásť zárubkov ( rolí). Osadníci boli zozačiatku oslobodení od platenia feudálnych dávok a táto lehota oslobodenia bola stanovená zemepánom od šesť do dvadsať rokov podľa podmienok oblasti, v ktorom žili. Po tejto lehote už boli osadníci povinní platiť za pridelený pozemok stanovené peňažné a najmä naturálne poplatky. Podobný proces prebehol aj v Staškove. Osadníci pravdepodobne neprišli všetci spoločne, ale postupne. Kedy však prišli prví a kedy bola obec založená, to s istotou nevieme povedať, pretože sa nám nezachoval zakladajúca listina. S istotou však vieme, že to bolo začiatkom 17. storočia, keďže podľa písomných pamiatok, ktoré sa zachovali, sa prvýkrát Staškov spomína 10. septembra 1620 v dokumente, ktorým sa čadčianska farnosť osamostatňuje od farnosti Kysucké Nové Mesto. Historicky hodnoverne je existencia obce doložená z roku 1640 pri sporoch medzi panstvami Budatín a Strečno, kde sa spomínajú osady Čadca, Raková, Staškov, Svrčinovec a Horelica.

Kronika

Táto kronika obce Staškova obsahuje 600 strán, t.j. šesťsto strán. V Staškove dňa 15.marca 1952. Kronika obce Staškova sa založila v apríli 1952 za predsedu Miestneho národného výboru Michala Sekerku zamestnaním vedúci dielne družstevnej krajčírskej v Staškove. Bol zvolený za predsedu Miesteho národného výboru roku 1952. Úradovňa MNV je v dome číslo 25. Zamestnanci MNV: Pavel Dodulík - tajomník, Juraj Turiak - účtovník, František Matlák - vedúci administrátor, Elena Šinálová – matrikárka, Kaličiak Š a Jozef Letko – boženíci – obecní doručovatelia.

Poverená písaním obecnej kroniky od jej založenia od roku 1952 bola Mária Galvánková, učiteľka Národnej školy v Staškove - ústredí. Spolupracovníkom bol Ignác Galvánek, riaditeľ Neúplnej strednej školy v Staškove - ústredí.
Životopis kronikára: Mária Galvánková rodená Zwyrtková narodila sa 12. marca 1919 v Oščadnici, okres Čadca. Otec bol hájnym, matka zamestnaná v domácnosti, 4 deti.
Študovala na gymnáziu v Žiline a na učiteľskom ústave v Štubnianskych Tepiciach.

Popis a poloha obce:
Obec Staškov, ktorá má svoje meno po svojom zakladateľovi menom ,,Stašek“, leží juhozápadným smerom od Čadce vo vzdialenosti 8 km, v údolí rieky Kysuce po oboch stranách.
Staškovský chotár ma tvar približne obdĺžnikový, ktorého dlhšia strana ide smerom severozápadným. Väčšia čiastka chotára leží na ľavom brehu Kysuce siahajúc až na hranicu moravsko-sliezsku. Dĺžka chotára (vzdušná čiara) je asi 11 km, šírka 25 - 3 km. Hranicu pri chotári rakovskom a olešňanskom tvoria doliny idú približne smerom kolmým k rieke Kysuci. Severnú a južnú stranu hranice tvoria väčšinou hrebene a vrcholky kopcov.
Nadmorská výška je 450 m - t. j. údolie Kysuce. Na juh územie stúpa, dosahujúc kopcom Grúň 595 m, Kyčerou 648 m, vrchom Podvysokou na južnej hranici 794 m.
Obec patrí do okresu Čadca, kraja Žilina. Najbližšie mesto je Čadca. Okolité obce sú: Zákopčie, Raková, Podvysoká. Železnica jednokoľajka ide z Čadce stále proti toku Kysuce do konečnej stanice Makov. Vedľa železnice ide štátna cesta cez celú obec asfaltová. Cesta pokračuje z konečnej železničnej stanice Makov na Moravu. Obec Staškov má železničné spojenie so susednými obcami Raková a Podvysoká. Do Zákopčia musí sa ísť cez Rakovú alebo vrchmi cez osadu u Letov. Autobusovej doprave niet.

pdfPOZRI CELÚ KRONIKU1.04 MB